jasalia (jasalia) wrote,
jasalia
jasalia

Stretli sme sa na Vianoce - 28. časť

Ráno sa Tom zobudil ako prvý - minimálne tomu nasvedčovalo absolútne ticho v dome. Géčka skončili niekedy počas jeho rozhovoru s Billom a ten zaspal tak rýchlo, že si ani nebol istý, či začul jeho posledné vyznanie. Ale bolo mu to jedno. Dôležité bolo, že si to uvedomoval on sám.

Uvedomil si, že v ústach má sucho a žalúdok prázdny a predpokladal, že Bill na tom bude dosť podobne. A keď sa ozvala ešte aj príroda, rozhodol sa vstať z postele a navštíviť najskôr kúpeľňu a potom kuchyňu. Prehľadal skrinky, chladničku aj priľahlú špajzu a zo zásob pripravil na tácku skromné pohostenie - pohár džúsu a jeden chlebíček pre každého. Ostali ešte dva chlebíčky a nejaké jednohubky, a tak to bral ako ich podiel. Poriadne raňajky si dajú zrejme všetci spoločne. Cestou späť do izby začul z Andreasovej a Samiho izby povedomé zvuky napovedajúce, že teraz sa milostným hrátkam venujú oni dvaja. Trochu im to závidel, ale keď ho privítal Billov žiarivý úsmev, na všetko zabudol.



"Páni, raňajky do postele! Čím som si to zaslúžil?"

"Ešte ničím. Je to úplatok. Aby si ma ochránil pred Géčkami."

"Óch. Géčka predsa nie sú strašidlá. Ich sa nemusíš báť. Ale ak ťa to upokojí, budem ťa strážiť. A chalanov budem varovať, aby sa k tebe správali dobre. A aj k Andymu a Samimu. Ó, zdá sa, že aj tí sa už zobudili," uškrnul sa Bill, keď aj on začul podozrivé zvuky a Tom prevrátil očami. Bill sa však len zasmial a rukou poklopal po matraci hneď vedľa seba, aby tak Toma pozval do postele. Ten pozvanie prijal a podal tácku Billovi, aby sa aj on mohol bezpečne nasúkať pod perinu. Spoločne zjedli chlebíčky a vypili džús - bez slova, ale stále pozerajúc jeden na druhého.

"Bolo to skvelé, ďakujem. Ale teraz by som niečo zjedol," ozval sa mladší z chlapcov, keď vyprázdnil pohár a jeho spoločník sa pobavene rozosmial. Niežeby jemu tieto skromné raňajky stačili, ale...

"Koľko je vlastne hodín?" pokračoval v monológu Bill, keď sa zrazu ozvalo rázne búchanie na dvere.

"Vstávať! Už je obed! Dáme jedlo!" zvolal rázne Gustav a pokračoval v ceste, aby rovnako rázne zabúchal aj na susedné dvere.

"Vy dvaja, keď skončíte, dolezte do kuchyne!" počuli chalani a po rýchlej výmene pohľadov sa pobavene rozosmiali. Takže predsa len má Gustav zmysel pre humor!



Tom sa chcel cítiť pred Géčkami trápne, ale keď sa do kuchyne dostavili aj Andy so Samim, ten pocit ho rýchlo prešiel. Veď keď sa to tak vezme, on by s Billom robil to isté, keby spolu chodili dlhšie. A vôbec by ho pri tom netrápilo, či by ich niekto počul alebo nie. A tí dvaja sa aj teraz správali ako pubertiaci - stále sa bozkávali a objímali a dotýkali a vrhali po sebe zamilované pohľady. Sami si sadol Andymu na kolená a niečo mu šepkal do ucha a Tom sa nad tým len pobavene uškrnul, no vtedy si Bill sadol na jeho kolená a on na všetko ostatné zabudol.




--------------------------------------------------------------------------------


Gustav podal dva posledné chlebíčky Andymu a Samimu - odkiaľ vedel, že Tom s Billom svoj diel už zjedli? - a on s Georgom si rozdelili jednohubky. Táto miniporcia však bola v okamihu fuč a bucľatejší z dvojice Billových kamarátov sa rukami zaprel do stola.

"Hej, mládež! Hádam si nemyslíte, že vám budem chystať aj raňajky!"

"Jasné, že nie, Gusti. Môžeme spraviť chlebíčky. Alebo wafle. Alebo palacinky! Alebo...." nadchýnal sa Bill pri predstave sladkých raňajok. Než však stihol dohovoriť, Gustav ho prerušil."

"Dobrý nápad, Billi, môžeš sa pustiť do práce, pretože nemáme dostatok pečiva. Neočakával som takú veľkú návštevu. Môžeme spraviť pár chlebíčkov so syrom a zeleninou a nejaké palacinky. Na wafle nemáme šľahačku. A ani dosť ovocia. Ale máme nutelu a niekoľko džemov. Domácich, veľmi kvalitných. S kúskami ovocia. Pusti sa do práce, Sami a Geo ti pomôžu. My ostatní sa pustíme do prípravy chlebíčkov."

"Héj! A prečo mi nemôže pomôcť Tom?"

"Aby ťa nerozptyľoval."

"Alebo teba, Geo, že?" doberal si ho Bill, na čo ho mladík počastoval chladným pohľadom. Bill sa však len rozosmial a Geo svojmu milencovi venoval bozk na líce. Gustav sa začervenal a ostatní si vymenili pobavené pohľady. Gustav sa mohol tváriť ako ten najväčší tvrďas, v skutočnosti bol však len obyčajný milý a starostlivý priateľ. Priveľmi starostlivý, ochranársky a so slabosťou voči prejavom náklonnosti svojho milého.



Zvyšok dňa prebehol prekvapivo pokojne a zábavne. Gustav sa po rannom incidente prestal tváriť ako studený čumák a Georg tak mohol konečne ukázať svoju skutočnú povahu. Bláznivú a dosť podobnú tej Andreasovej a Tomovej, vďaka čomu sa vedeli perfektne zabaviť. Gustav samozrejme vlastnil najnovšie Play Station a zopár perfektných hier a vlastne bol vďačný tým dvom, že sa s ním dokázali zabaviť a on tak mal pokoj. Nie že by si občas rád nezahral, ale... skutočne len občas.

Bill so Samim chvíľu fandili a chvíľu hrali s nimi (dali si zopár zápasov v pároch), no aj ich to po chvíli prestalo baviť, a tak sa začali baviť spolu. Dojedli všetky zákusky a veľkú časť zásob čipsov a orieškov, a keď sa priblížil večer, spolu s Gustavom sa pustili do prehľadávania špajze a vymýšľania, čím by doplnili už hotové jedlo, ktoré malo pôvodne vystačiť pre troch ľudí. Keďže však všetci traja boli aspoň minimálne zbehlí vo varení, nakoniec sa im podarilo pre všetkých pripraviť dokonalú, chutnú a dostatočne výdatnú večeru. Ostatní traja si snáď ani nevšimli, čo ich partneri robia, až kým ich tí nezavolali k stolu. A pri spoločnej večeri si už robili spoločné plány na najbližší víkend.



Ďalší deň ráno sa Bill zobudil už vo svojej vlastnej posteli v prázdnom byte. Tom mu síce navrhol, aby ostal uňho a rovnaký návrh mu dal aj Gustav, no on sa rozhodol vrátiť domov. Bol najvyšší čas začať sa venovať škole. Popoludní šiel navštíviť babku do nemocnice. Bola to skvelá žena a veľmi bystrá a vnímavá, a tak sa trochu obával toho stretnutia. Stará dáma si totiž veľmi rýchlo všimla, že Billove očká žiaria šťastím a bez rozpakov sa ho opýtala, či je zamilovaný. Bill nemal potrebu to pred ňou skrývať, no po skúsenosti s matkou mal trochu obavy z jej reakcie. Aj ona sa trochu zamračila, keď vyslovil Tomovo meno, ale to ho neprekvapilo. Vedel, že keď bol malý, mal brata s rovnakým menom, no to bolo už dávno a oni sa cez to musia preniesť. A zdalo sa, že babka sa aj preniesla, lebo po krátkom zamračení už s úsmevom vyzvedala, aký Tom je a ako sa k nemu správa. Chcela vedieť, kedy sa zoznámili a ako, a samozrejme či sa správajú pri všetkej počestnosti. Bill jej o všetkom s nadšením porozprával, ako každý zamilovaný aj on rád rozprával o svojej láske. Dokázal by o ňom hovoriť celé hodiny, našťastie babke nevadilo ho počúvať. Len sa usmievala pri jeho nadšených výlevoch. No keď sa začala pýtať na jeho sexuálny život, už mu to také príjemné nebolo. Začervenal sa a pokrútil hlavou.



"Samozrejme, že sa správame slušne!" ohradil sa Bill, no potom sa zachichotal. Babka sa k nemu niekedy správala, akoby bol jej vnučkou a nie vnukom. No, ak by mal byť úprimný, ani sa jej nečudoval. Skutočne sa často správal trochu... dievčensky. A keďže používal aj make-up a všeobecne pôsobil dosť krehko, babka si ho často doberala týmto spôsobom. Aj teraz si neodpustila zopár poznámok tohto typu.

"Správaj sa slušne. A ak by sa ten tvoj Tom pokúšal o nejaké neprístojnosti..."

"Babi! Tom sa správa slušne. Nikdy si nedovolil viac, než by bolo vhodné. Ale netvrdím, že sa tak budeme správať večne," priznal. "Máme sa radi a je nám spolu krásne. Aj Géčkam sa páči a ja si skvele rozumiem s Tomovými dvoma najlepšími priateľmi. Ja... myslím si, že by sme sa mali najskôr spoznať, ale... ak k tomu príde, nebudem sa brániť."

"Si si tým istý? Si si istý, že chceš, aby práve tento Tom bol ten prvý?"

"Som si istý, že chcem, aby práve tento Tom bol ten jediný."



Cez víkend sa o pár stupňov oteplilo a konečne začalo snežiť. Bill bol nadšený, pretože sneh miloval. S priateľmi sa dohodli, že sa stretnú na klzisku a pôjdu si zakorčuľovať. Tom, Andy aj Georg sa vedeli korčuľovať veľmi dobre, ostatným trom to už tak dobre nešlo, no spoločnými silami sa im ako tak podarilo udržať sa na ľade a dobre sa zabaviť. Popoludní si skočili na jedlo a potom do kina. Prekvapujúco sa na výbere filmu zhodli všetci šiesti, čo považovali za to najlepšie znamenie pre dobré priateľstvo. Nedeľu všetci vysokou-školou-povinní strávili nad knihami a tí ostatní sa zatiaľ venovali vlastným aktivitám. Bola to náhla nuda po všetkom tom spoločnom čase a Tom závidel ostatným dvom párom, že bývajú spolu a môžu tak tráviť čas spoločne. Aj on by rád bol s Billom, hoci by len vedľa neho sedel a... no, čo by robil nevedel, ale vedel, čo by robil rád. Rád by si brnkal na gitare. A aj teraz to chvíľu robil, no jeho ruky ho zradili. Nenávidel ich za to. Hra na gitare bola niečo, čo miloval. Dokázal hrať celé hodiny, skúšal nové melódie, učil sa nové skladby, vylepšoval tie staršie. Teraz sa nudil. Skúšal si čítať, pozerať telku, leňošiť a dokonca bol v posilke. A keďže sa mu nechcelo variť, večer strávil s otcovou novou rodinou. A ako predpokladal, Katrin sa ho pýtala na Billa. On však odpovedal len zamilovaným úsmevom, na čo sa ona zasmiala a po tom, čo ho pohladila po hlave, to nechala tak.



"Ahoj, ako ide učenie?" ozval sa z telefónu Tomov hlas a Bill sa pohodlnejšie uvelebil na pohovke. Bol po celom dni strávenom nad knihami už celý dolámaný a uzívaný, pretože učenie ho neuveriteľne nudilo a unavovalo. Bol svedomitý študent, ale napriek tomu si chcel pred skúškami prejsť čo najviac učiva ešte raz. A od pondelka mu začínala ešte aj brigáda, ktorá ho o čas oberie. Snažil sa pri učení postupovať čo najefektívnejšie, a tak dodržiaval všetky pravidlá, vrátane pravidelnej prestávky na oddych, počas ktorej si vyšiel na balkón nadýchať sa čerstvého vzduchu či sa len tak ponaťahovať, no aj tak toho mal teraz už plné zuby. Obzvlášť keď sa pri tých prestávkach nudil a vrátiť sa po nich k učeniu bolo stále ťažšie a ťažšie.

"Učenie mi ani nespomínaj. Bolí ma z neho hlava aj celý človek. A oči. A strašne ma to uspáva. Normálne sa teším zajtra do práce."

"Neuveríš, ale aj ja," priznal Tom.

"Ále, a čo tak."

"Chýbaš mi. Keď budem v práci, aspoň sa trochu odreagujem."

"Óch, si zlatý. Aj ty mi chýbaš. Bolo super byť spolu. Už aby bolo po skúškach."

"Héj, dúfam, že mi tým nechceš povedať, že sa uvidíme až po nich?"

"Nie, to určite nie. Nevydržal by som od teba tak dlho."

"Tak príď zajtra sem. Alebo môžem prísť ja za tebou."

"Hm... to by bolo super. Ale obávam sa, že keď sa vrátim z práce, budem sa musieť učiť. Ale mohli by sme si dať spolu večeru. Niečo uvarím."

"To by bolo fajn. Mohol by som ti pomôcť. Strávili by sme tak spolu viac času. A potom ti pomôžem upratať," navrhol Tom nadšený predstavou, že by mohol Billa vidieť.

"To by bolo fajn. Už teraz sa teším. A teraz mi porozprávaj, aký si mal deň?"



Bill sa rozhodol svojej mame o Tomovi nič nehovoriť, no hneď pri prvej príležitosti sa Gordona spýtal, či ten chalan, ktorého im chcel pred časom dohodiť do kapely, bol práve Tom. Muž sa len usmial a Bill sa chytil za hlavu.

"Óch! To myslíš vážne? Prečo si to vzdal?"

"Lebo to vyzeralo, že vy ste to vzdali s hraním. A ja som si pre Toma predstavoval lepšiu hudobnú kariéru."

"To som si kedysi myslel aj ja. Dáš mi číslo na toho doktora, ktorého si pre Toma vybral?"

"Haha, myslíš si, že ho dokážeš presvedčiť, aby tam šiel? My sme sa ho snažili presvedčiť niekoľko mesiacov. Odkedy sme zistili, že jeho ruky nie sú v poriadku. Stále to však odmietal."

"Mňa poslúchne," odvetil presvedčivo, na čo sa Gordon pobavene rozosmial. Vôbec o tom nepochyboval. Videl už, ako sa jeho zverenec správal v Billovej prítomnosti, a preto si bol istý, že sa mu podarí ho presvedčiť aj v tom, aby k tomu lekárovi šiel.

"To by som bol rád. Tom bol geniálny gitarista a je ho škoda. Ak by sa mu do rúk opäť vrátil cit a on by mohol znova hrať..."

"Myslím, že aj on by bol rád. Hovoril mi, že mu to chýba."

"To verím. Dokázal hrať celé hodiny. Keď sa mal naučiť nejakú skladbu, skúšal ju dovtedy, kým ju nevedel zahrať dokonale. Pamätám si, že som raz potreboval nahradiť chorého gitaristu na niekoľko koncertov. Za necelý týždeň sa dokázal naučiť hrať všetky skladby naplánované na koncert a ešte aj niečo navyše ako dodatok. A úprimne mám pocit, že mu to išlo ešte lepšie ako tomu pôvodnému gitaristovi. Bol proste skvelý!"

"Naozaj bol až taký dobrý?"

"Bol výborný. Ak sa ti skutočne podarí presvedčiť ho, aby sa začal liečiť, budem ti neskonale vďačný."

"To si zapamätám!" sľuboval Bill a v duchu sa uistil, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby sa mu to podarilo.



Bill si na presviedčanie vybral sobotný večer. Celý týždeň bol v práci a potom sa učil, a večer k nemu prišiel Tom a spolu sa navečerali. Neostali však spolu dlho, po najviac dvoch hodinách ho Tom opustil, aby mohol pokračovať v učení a potom sa aj poriadne vyspať. Spoločný čas sa však snažili maximálne využiť a dozvedieť sa o sebe čo najviac. A potom sa bozkávali tak dlho, až kým to nezačalo byť nebezpečné, a hneď na to Tom odišiel. Ale aj to bolo každým dňom ťažšie a ťažšie a Bill stále viac túžil po tom, aby mohli spolu ostať dlhšie. V sobotu ráno sa povinne vypravil do Loitsche, aby strávil pár hodín s rodinou, no podvečer si už vymýšľal výhovorky, aby sa mohol vrátiť domov a nemusel pri tom prezradiť, že má program s Tomom. Ešte šťastie, že mal na svojej strane Gordona. Ten ho nielenže podporil, ale ešte ho aj odviezol priamo pred dvere jeho priateľa.

"Si ten najlepší náhradný otec na svete," usmial sa Bill a už utekal z auta. Ani nevidel, ako nad ním ten najlepší náhradný otec s úškrnom krútil hlavou.



"Tomi!" zvolal Bill len čo sa otvorili dvere a okamžite sa mu vrhol do náručia. Ten sa s ním nestihol ani poriadne privítať a už sa o dušu bozkávali. Bolo ťažké sa od seba odtrhnúť, a tak ho aspoň zatiahol k sebe do bytu a zabuchol za nimi dvere.

"Niečo tu krásne vonia," zahundral Bill, neprestávajúc ho bozkávať. Jeho bunda už ležala niekde na dlážke, ako sa ju Tomovi síce podarilo z neho vyzliecť, ale už sa mu nepodarilo ju poriadne zavesiť na vešiak. Šál putoval na vešiak tiež a teraz sa držal z posledných síl. Bill z Toma nemal čo vyzliekať, a tak sa jeho ruky zakrádali pod tričko, aby ho mohli hladiť po nahej pokožke. Tom si ho jednou rukou pritiahol ešte bližšie a keď do seba narazili ich loná, obom sa z hrdla vydral ston. Druhou rukou položenou na jeho zátylku si jeho hlavu nakláňal do čo najlepšieho uhla, aby mohol ich bozk prehĺbiť ešte viac.

"Hej, varil som... večeru... od Katrin..." priznal, neopúšťajúc Billove pery. Mozog mu hovoril, že by mali prestať, inak urobia niečo, čo by mohli neskôr ľutovať, no až keď prsty jeho milého zablúdili na jeho bradavku a on hlasno zavzdychal, konečne sa prebral dostatočne na to, aby sa od Billa odtiahol.

"Mali by sme prestať," zahundral nenadšene, keď sa Bill dožadoval pokračovania. Mladík sa neochotne odtiahol a stiahol Tomovo tričko späť na miesto. Chápal jeho rozhodnutie a tešilo ho to, no na druhej strane... keď to bolo také dobré!



"Dobre. Ale musíš ma nejako zabaviť, lebo sa na teba opäť vrhnem," podpichol ho a opäť sa k nemu pritisol, na čo Tom chytil obe jeho ruky za zápästia a odtisol ho od seba.

"Zabavím ťa tak, že sa ti nebude chcieť hýbať. Máme skvelú polievku, hlavné jedlo a dokonca dezert. Keď to všetko zješ, nebudeš sa vládať ani pohnúť."

"Budem, ak si zo všetkého dám len miniporciu. Všetko ochutnám, ale sa neprejem."

"Čo? A čo potom budem robiť so zvyškom? Je toho strašne veľa, urobil som toho viac, aby si nebol hladný..." zľakol sa Tom, hoci omnoho viac ako množstvo ho trápil fakt, že sa s tým trápil celý deň a teraz to vyzerá, že sa z toho Bill vôbec nenaje. Nasledujúce chlapcove slová mu však úplne vyrazili dych.

"Zvyšok zjem zajtra na obed. Teda, ak budem môcť ostať..."

"Ty... chceš tu ostať?"

"No... ja... rád by som. Teda... ja nemyslím tým... ja len..."

"Ticho. Nič nehovor. Samozrejme tu môžeš ostať ako dlho budeš chcieť a nestane sa nič, čo nebudeš chcieť. Len chcem, aby si sa tu cítil čo najlepšie. Milujem ťa."

"Aj ja ťa milujem. Ideme jesť? Nech to nevychladne."
Tags: slash, stretli sme sa na vianoce
Subscribe

  • Stretli sme sa na Vianoce - 31. časť

    Sami prišiel domov a zvalil sa na gauč. Cítil sa totálne vycucnutý. Rozhodne nečakal, že niekedy v živote bude viesť podobný rozhovor. Bože,…

  • Stretli sme sa na Vianoce - 30. časť

    „Ty si sa zbláznil?????“ Gustav vyvalil oči a zastavil sa uprostred pohybu. Bill si zahryzol do pery a nenápadne sa zahľadel na podlahu. Mal by sa za…

  • Stretli sme sa na Vianoce - 29. časť

    Večera Billovi chutila tak veľmi, že si aj pridal, a nakoniec predsa len sedel na gauči a sťažka odfukoval. "Ty ma chceš zabiť. Alebo vykŕmiť.…

  • Post a new comment

    Error

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

    When you submit the form an invisible reCAPTCHA check will be performed.
    You must follow the Privacy Policy and Google Terms of use.
  • 0 comments