jasalia (jasalia) wrote,
jasalia
jasalia

Stretli sme sa na Vianoce - 16. časť

Sami ostal taký prekvapený z Tomovho počínania, že takmer zabudol vystúpiť z výťahu. Tom zatiaľ pobavene ťahal Billa za sebou do bytu, tak trochu dúfajúc, že sa im podarí pred ním utiecť. Žiaľ, nepodarilo. Sami sa spamätal včas a než stihol Tom zatvoriť dvere, vbehol za nimi. Mladík sa otočil na svojho priateľa a prevrátil oči, aby tak dal najavo svoje "nadšenie" zo Samiho príchodu, no napriek tomu ho pustil dnu.

"Dáš si s nami raňajky?" vyzvedal už o chvíľu neskôr, keď sa usadili v kuchyni k stolu a v kanvici sa pomaly začínala variť voda. Sami si nachystal kapučíno - kupoval si ho sem sám, pretože jeho kamarát na to stále zabúdal - a ostatní dvaja si nachystali kávu.

"Dám. A sprav ešte jednu kávu aj pre Andyho. Určite príde každú chvíľu. Aj raňajky. Doma sme nemali nič, preto teraz zháňa niečo na jedenie," priznal ryšavček dôvod, prečo sa ukázal pred kamarátovým domov v takej relatívne skorej hodine. Tom sa teda pustil do prípravy a o pár minút sa k nemu pridali obaja jeho priatelia. Sami sa tu správal ako doma, nebolo to nič nové, no vidieť Billa, ako sa v jeho kuchyni správa ako doma, bolo preňho neuveriteľne príjemné.



Sami sa po chvíli vzdialil, aby mohol zamilovanú dvojicu pozorovať a pritom nerušiť. Oni dvaja si však jeho neprítomnosť zrejme ani nevšimli, takí boli zaujatí jeden druhým. Všetky tie dotyky, pohľady do očí, úsmevy, to ako blízko boli pri sebe, akoby sa od seba nemohli odtrhnúť ani na sekundu. Vzdialil sa od nich trochu ďalej, nenápadne vytiahol mobil a vytočil Andreasovo číslo.

"Andy?" šepkal do telefónu, aby ho tie holubičky v kuchyni nepočuli. "Kde si? Fajn. Prines nejakú veľkú čokoládu. Tú najlepšiu. Nie, nie pre Toma. Pre niekoho iného. Uvidíš. Nepoviem, bude to prekvapenie. A pohni si, lebo ti vychladne káva," hovoril k svojmu miláčikovi. Uvedomil si totiž, že kým oni si s Tomom budú rozdávať darčeky, Bill nedostane nič. Nechcel, aby sa pri tom cítil nepríjemne. Lenže čo mu kúpiť, keď ho zatiaľ vôbec nepoznajú? Po tomto telefonáte sa však vrátil späť do kuchyne, pretože chalani zatiaľ stihli dokončiť raňajky, (čo bolo podľa neho dosť prekvapujúce, pretože mal pocit, že sa venujú skôr jeden druhému, než príprave nejakého jedla) a teraz si konečne všimli, že od nich odišiel.

"Volal som Andymu, kde sa fláka," vyhovoril sa Sami, kým si sadal na svoju stoličku. Chvíľu uvažoval, že s jedlom počká na svojho priateľa, ale dlho mu toto odhodlanie nevydržalo, keď videl, ako sa ostatní dvaja s chuťou kŕmia. Nebolo to nič výnimočné, iba čerstvé pečivo natreté kvalitným maslom, obložené chutným syrom a množstvom zeleniny. Nebolo to nič zložité, ale už dávno im nič tak nechutilo.

--------------------------------------------------------------------------------


Jedli mlčky, len Tom a Bill si neustále vymieňali zamilované pohľady a kradmé dotyky zakaždým, keď si mysleli, že ich Sami nevidí. Alebo možno na neho úplne kašľali, pretože sa nezdalo, že by im jeho prítomnosť kto vie ako prekážala. Tak či onak, raňajky nakoniec dojedli a pri stole im už ostala len chladnúca káva. Vtedy sa Sami rozhodol zahájiť frontálny útok.

"Takže, Bill. Hovoríš, že ste sa spoznali v posilke?" zaútočil hneď prvou otázkou na tému, ktorá ho zaujímala najviac.

"No... áno," priznal Bill a druhý chlapec hneď pokračoval.

"A čo si tam vlastne robil?" hodil hneď druhú otázku, aby bolo jasné, že chce vedieť aj podrobnosti. Tom ho však hneď okríkol.

"Sami, nechaj ho!"

"Čóóó! Som zvedavý!" ohradil sa mladík, na čo sa Bill pobavene usmial, no Tom trval na svojom.

"Áno. To mi je jasné. Lenže o chvíľu príde Andy a ja nechcem, aby to musel opakovať ešte raz. Tú chvíľu hádam vydržíš."

"Ale..."

"Nie! A ticho. Rozmýšľam," oznámil Tom a napil sa zo svojej studenej kávy. Chlapci naňho prekvapene pozreli a potom si vymenili pobavené pohľady.

"A nad čím tak urputne rozmýšľaš?" odvážil sa spýtať Bill, na čo mu jeho priateľ venoval vážny pohľad.

"Ako z našich biednych zásob nakŕmim štyri hladné krky."



"Zavolaj Andymu, či je ešte v obchode," vyhŕkol po chvíli Bill, keď si uvedomil vážnosť situácie. Štyria hladní chlapi v jednej miestnosti, to neveští nič dobré. Aj Sami si to uvedomil, no než stihol vytočiť priateľovo číslo, ten už zvonil, aby ho pustili do bytovky. Sami ho teda pustil a hneď aj odomkol a pootvoril vstupné dvere, aby mohol vojsť. Čakal ho tam, aby si ho privítal a zároveň aby dal tým dvom čas pripraviť sa na jeho príchod.

"Ahoj, zlato," privítal sa s ním Andy a nezabudol ani na bozk, ktorý sa Sami rozhodol poriadne predĺžiť.

"Chýbal si mi," šepol mu chlapec do pier a starší z nich sa usmial.

"Bol som preč chvíľu," pripomenul mu, no on len pokrútil hlavou a poznamenal, že to nevadí.

"Tak čo to máš pre mňa za prekvapenie?" vyzvedal, keď sa od seba konečne odtrhli a on dostal šancu vyzliecť si bundu a vyzuť sa. Sami sa pri jeho otázke tak spokojne usmial, až zastavil uprostred pohybu a len naňho zarazene pozeral.

"Čo sa deje? Prečo sa tak uškieraš?" vyzvedal, no aj na jeho tvári sa pomaly začínal rozťahovať úsmev. Nevedel sa tváriť vážne, keď sa jeho priateľ takto usmieval.

"Tom tu niekoho má," prezradil mu Sami sprisahanecky a Andy prižmúril oči.

"Niekoho? Nejakú kočku?"

"Ee," krútil Sami hlavou a jeho úsmev sa roztiahol ešte viac. Andy začínal mať strach, že keby nemal uši, zrejme by sa usmieval okolo celej hlavy.



"Nie? Niekoho z rodiny? Alebo nejakého kamaráta? Lebo potom nechápem, prečo vyzeráš tak spokojne," priznal Andy a jeho úsmev sa vytratil. Bol absolútne zmätený. Vedel, že jeho priateľ si z celého srdca želá, aby si Tom niekoho našiel, a tak predpokladal, že práve preto je teraz taký šťastný. Ale ak nie... A Sami stále len krútil hlavou a usmieval sa stále viac a viac. Nakoniec sa nad svojím zmäteným priateľom zľutoval a pokynul mu, aby sa rýchlo vyzul, zatiaľ čo on mu vzal bundu a zavesil ju na vešiak vedľa dverí. Hneď potom ho chytil za ruku, naznačil mu, aby bol potichu a ťahal ho do kuchyne. Zarazili sa priamo vo dverách. Tom tam skutočne niekoho mal, ale ten niekto k nim bol otočený chrtom, a tak nebolo hneď poznať, že je to chalan. Lenže Tom sa s tým niekým nežne bozkával, ruky mal položené na jeho uzučkých bokoch a úplne zabúdal na to, že práve prišiel jeho najlepší kamarát. A ten teraz nechápal už úplne. Veď Sami mu predsa hovoril, že tu nemá žiadnu kočku. Tak potom s kým sa to tu bozkáva?



"Ehm, ehm, nerušíme?" odkašľal si Sami, aby tak na nich upozornil. Ak však niekto čakal, že od seba vystrašene odskočia, tak sa poriadne splietol. Tom dokončil svoj bozk, na svoju lásku sa zamilovane usmial, ešte raz ho pobozkal a až potom zdvihol hlavu, aby sa pohľadom stretol s blondiakom.

"Ahoj, Andy," pozdravil ho s úsmevom a niečo v jeho tvári prinútilo osloveného mládenca zamračiť sa ešte viac.

"A... ahoj," vykoktal nakoniec neisto a snažil sa pri tom čo najskôr spamätať. Jeho snaha však vyšla nazmar hneď, ako sa objekt Tomovho záujmu otočil v jeho náručí a so širokým úsmevom ho tiež pozdravil. A Andy bol v koncoch. A absolútne nechápal. Jeho radar sa vypol a on zrazu netušil, či sa pozerá na dievča alebo na chlapca. Jeho oči boli orámované čiernou linkou, vlasy také čierne, že aj havran by mu mohol závidieť a pleť taká bledá, akoby ju slnko ešte nikdy nevidelo. Jeho tvár vyzerala žensky, no jeho telo bolo až príliš ploché a boky priúzke, aby mohli byť ženské.



"Toto je Bill. Tomov priateľ," ujal sa predstavovania Sami a Andy vytreštil oči. Takže chalan? Fakt chalan? Ale veď Tom nikdy neinklinoval k rovnakému pohlaviu. Je pravda, že od nehody s nikým nič nemal, ale nikdy by ho nenapadlo, že je to preto, že zmenil orientáciu.

"A tento nevychovanec je môj priateľ Andreas. Skrátene Andy. A za normálnych okolností sa nespráva takto netaktne. Len je teraz trochu prekvapený," ospravedlňoval jeho správanie, na čo sa Bill len ešte viac usmial. Už ho nezarážali narážky na to, že Tom pred ním chodil len s dievčatami. Teraz bol s ním a nezdalo sa, že by to nemyslel vážne. Preto teraz len s úsmevom natiahol k novo príchodziemu mladíkovi ruku a ešte raz zopakoval svoje meno. Len pre istotu. Aj Andy sa opäť predstavil a keď sa zdalo, že sa ako tak spamätal z prvotného prekvapenia, Sami sa rozhodol opäť zaútočiť.

"A vieš, kedy sa zoznámili?" spýtal sa zvesela. A Tom spozornel.

"Pred dvoma dňami. Priamo na štedrý deň!" informoval ho o niečom, čo bolo podľa neho veľmi podstatné. Andy to zrejme postrehol tiež, pretože jeho oči sa rozšírili a on uznanlivo pozrel na svojho kamaráta.



"No páni, Tomi, ty sa nazdáš. Jeden rok sa na Vianoce skoro zabiješ a dva roky na to zmeníš orientáciu a totálne sa zabuchneš do chalana. Ty fakt musíš mať tie Vianoce nejaké zakliate," smial sa, zatiaľ čo zvyšní traja ostali úplne konsternovaní. Hoci každý z iného dôvodu.

"Andy?!" napomenul Sami svojho priateľa, aby si dával pozor na ústa.

"Andy!" okríkol ho súčasne Tom, aby ho upozornil na to, že si neželá, aby pred Billom upozorňoval na jeho nehodu. Lenže už bolo neskoro. Bill počul dobre.

"Čo?" šokovane zvolal a vydesene pozeral raz na jedného, raz na druhého. Jeho Tomi sa skoro zabil? Jeho Tomi? Ovládol ho ohromný strach. Tom si to všimol a rýchlo si ho pritiahol do náručia.

"To nič. Už som takmer v poriadku," vyslovil, aby si vzápätí mohol vynadať do idiotov za to, že použil slovo takmer.

"Andy, ty si taký idiot!"
Tags: slash, stretli sme sa na vianoce
Subscribe

  • Stretli sme sa na Vianoce - 31. časť

    Sami prišiel domov a zvalil sa na gauč. Cítil sa totálne vycucnutý. Rozhodne nečakal, že niekedy v živote bude viesť podobný rozhovor. Bože,…

  • Stretli sme sa na Vianoce - 30. časť

    „Ty si sa zbláznil?????“ Gustav vyvalil oči a zastavil sa uprostred pohybu. Bill si zahryzol do pery a nenápadne sa zahľadel na podlahu. Mal by sa za…

  • Stretli sme sa na Vianoce - 29. časť

    Večera Billovi chutila tak veľmi, že si aj pridal, a nakoniec predsa len sedel na gauči a sťažka odfukoval. "Ty ma chceš zabiť. Alebo vykŕmiť.…

  • Post a new comment

    Error

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

    When you submit the form an invisible reCAPTCHA check will be performed.
    You must follow the Privacy Policy and Google Terms of use.
  • 0 comments